Strašidelné príbehy
Stalo sa mi to, keď som bola ešte malá... Bola som s babkou a bratrancami v starom dome. Mali sme tam spať všetci v jednej miestnosti. Keď nás už babka s dedkom prinútili ísť spať, bolo asi desať hodín večer. Aj keď neradi tak sme išli. Bola už hlboká noc keď som sa zrazu zobudila. Normálne sa v noci nikdy nezobudím... to sa mi stalo prvý krát. Tak čo už trz... poobzrala som sa okolo seba a všetci spali. Tak som ešte chvíľu sedela a pozerala sa po miestnosti. Ale keď som sa pozrela do okien, ktoré boli smerom do záhrady videla som postavu v čiernom!!! Doteraz nechápem, prečo som sa vôbec nebála. Normálne som sledovala tú postavu ako prechádza cez všetky okná a ide ku bráne. Čakala som, že otvorí bránu a pôjde preč. Čakala som asi 15 minút a nič. A neexistuje, že by tak potichu niekto prešiel cez starú vŕzgajúcu bránu. Proste bolo stále hrobové ticho. Nechápem prečo som sa nebála, prečo som nebola preľaknutá, že nám niekto chodí v noci po záhrade... Proste to nechápem. Ráno som sa to bála povedať babke a dedkovi, ale nakoniec som to aj tak povedala. Myslela som si, že si budú myslieť, že mi šiblo. Ale uverili mi. A začali mi hovoriť ďalšie čudné veci, čo sa v tom dome stali.
A celkom nedávno sa niečo zváštne tieš stalo... Babka s dedkom zase spali v tom dome. V tej izbe bola skrinka, kde babka schovala jednu hračku pre moju sestru na narodeniny. Bol to malý plyšák, ktorý keď po ňom buchneš začne hrať. Bol položený v skrinke (z ktorej nemal ako spadnúť ani sa o niečo udrieť len tak). Večer išli spať. Uprostred noci bola babka ešte hore... asi nevedela zaspať. Hovorila, že bolo v izbe ticho- veď už bola noc a nič sa ani nepohlo. Keď zrazu začal hrať ten malý plyšák! Ja viem, že si nájdete kopec vecí prečo začal hrať, ale... pravdu- zľakli by ste sa keby zrazu zo skrine začala hrať hračka (aj keď neviete koľko divných a strašidelných vecí sa v tom dome stalo)? Podľa mňa áno...
SKUTOČNÉ!
