1. časť
Rockerka
Swicol
Hneď ako auto úplne zašlo išla som k babke na záhradu. Sadla som si na hojdačku, ktorá bola zavesená na strome zobrala mobil do ruky a z posledného kreditu napísala na Facebook: „Vitajte v zapadákove. Držte mi palce!“ Super. Vážne neviem, čo tu budem robiť. „Hej! Scarlett!“ zakričal na mňa ktosi. Bol to môj starý kamarát Jake. Alebo Jack? Sú to dvojčatá a na prvý pohľad som ich po toľkých rokoch nerozpoznala. „Ahoj!“ odzdravila som sa. „To som ja Jake. Pamätáš?“ hovoril ďalej. „Jasné.“ Odpovedala som. Keď som bola malá nemala som ich veľmi rada lebo mi furt robili zle. Dúfam, že z toho vyrástli. „Tak dlho sme sa nevideli.“ Povedal. Asi ma vážne rád vidí alebo je len prekvapený, že ešte žijem. „No. Jasne...“ odpovedala som. Nechcela som s ním kecať. „A čo nové?“ spýtal sa. „Tak.. veľmi nič.“ Odpovedala som aj keď som si v duchu hovorila „Veľa vecí“. „A ty?“ „No... Jack odišiel na strednú preč takže z jeho izby som urobil nahrávacie štúdio.“ Povedal. Neverila som vlastným ušiam. On a hudba? Ale... to určite bude nejaký trápny hopík. „Aha. Máš kapelu?“ opýtala som sa ho. Dúfala som, že niečo poriadne. „Noo.. vlastne hej.“ Takže kapela. Som zvedavá. „A čo hráte?“ Čakala som, že povie pop alebo hip-hop a dúfala, že povie rock, metal,... čokoľvek tvrdé. „Tak väčšinou rockové balady, KISS a vlastnú tvorbu.“ Povedal. To bol šok. Veď to sa dá nazvať hudbou! Haha- bola som šťastná, že sa našiel niekto, kto mi rozumie. Asi. Ale prečo práve on? V detstve ma toľko šikanoval. Našťastie som sa postavila na vlastné nohy hlavne kvôli hudbe a mám pred ľuďmi rešpekt. „Tak to je super. A na čom hráš?“ asi som ho chudáka trochu vydesila toľkým záujmom. Doteraz som bola znudená a keď zrazu videl toľko nadšenia... Hehe. „Ja? Hrám na bubnoch a učím sa na gitare.“ Ďalší šok. „Ty máš gitaru? Vážne?“ „Hej. Chceš ju vidieť? Poď cez plot k nám.“ Súhlasila som a rýchlo preskočila plot a išla k Jakeovi.
Pokračovanie v ďalšej časti!